Rekonštrukcia kolonádového mosta v Piešťanoch

Pohľad na Kolonádový most a Kúpeľný ostrov (2017) (foto: archív Mesta Piešťany (www.piestany.sk))

História mosta

Autormi pôvodného návrhu mosta z rokov 1930 až 1931 boli prof. Emil Belluš v spolupráci s Ing. Alexanderom Schwarzom. Most mal slúžiť ako promenáda pre hostí kúpeľného mesta. Z porovnania návrhu a realizácie možno konštatovať, že realizovaný most sa od pôvodného návrhu čiastočne odlišuje. Vo vstupnej časti mosta od mesta je nad fontánou umiestnená socha Barlolámača od akademického sochára Roberta Kühmayera z roku 1932. V deliacej zasklenej stene v strede mosta sú umiestnené leptané vitráže od akademického maliara Martina Benku. Most mal byť napojený na nábrežné pergolovité stĺporadia, z ktorých je realizovaná iba časť v prvom poli, a preto sa nazýva Kolonádový most, avšak podľa iných zdrojov má tiež pomenovanie Sklený most vďaka presklenej stene chrániacej peších pred vetrom. Pre Bellušovu tvorbu bola typická snaha o syntézu architektúry a výtvarného umenia, ktorá je pri tomto ojedinelom moste uplatnená nielen v leptaných vitrážach, ale najmä v bronzovej soche Barlolámača, ktorá sa stala symbolom mesta Piešťany. Na vstupnom portáli na most v smere od mesta sa nachádza latinský nápis SALUBERRIMAE PISTINIENSESS THERMAE (Uzdravujúce piešťanské kúpele, oslavnú báseň s týmto názvom napísal Adam Trajan Benešovský v roku 1642).

Návrh Kolonádového mosta v smere od mesta (foto: Patrik Kotula) 

Pôvodný most bol postavený v rokoch 1931 až 1932. Časť mosta bola 2. apríla 1945 vyhodená do vzduchu ustupujúcimi nemeckými vojskami. Rekonštrukcia, pri ktorej boli zachované dve pôvodné krajné polia na každej strane a zničená stredná časť nahradená novou konštrukciou, bola ukončená v rokoch 1955 a 1956. Jej autorom bol Ing. Miroslav Kollár.

Pohľad na most (40. roky): v smere od mesta (foto: archív Mesta Piešťany (www.piestany.sk))
Pohľad na most (40. roky): strana v smere prúdu rieky (foto: archív Mesta Piešťany (www.piestany.sk))

Most sa nachádza na hranici pa­miatkovej zóny prvého ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov vnútorného územia kúpeľného mesta Piešťany. Pôvodne bol mostný objekt navrhnutý ako cestný a promenádny most s predajňami umeleckých predmetov a s miestnosťou na podávanie liečivej vody. Vzhľadom na jeho spoločenský význam, neobvyklé architektonické riešenie a atraktívnosť prostredia bol vyhlásený v roku 1987 za národnú kultúrnu pamiatku.

Popis nosnej konštrukcie

Krajné časti na ľavej a pravej strane Váhu tvorí združený dvojpoľový rám s previslými koncami o rozpätiach 4,3 + 2× 20 + 4 m. Strednú časť tvorí jednoduchý rám s previslými koncami o rozpätí 4 + 28 + 4 m. Medzi krajnými rámami a stredným rámom sú vložené prosté polia s rozpätím 12 m.

Pozdĺžny rez mostom (foto: Patrik Kotula) 

Celková dĺžka nosnej konštrukcie je 156,6 m: 4,3 + 3× 20 + 28 + 3× 20 + 4,3 m. V priečnom reze má nosná konštrukcia v 2. až 6. poli sedem hlavných nosných trámov a v krajných poliach osem hlavných nosných trámov. Vzájomné spojenie trámov je cez priečne stu­židlá a dosku mostovky, ktoré tak vytvárajú roštovú železobetónovú sústavu.

Priečny rez nosnou konštrukciou v krajnom poli (foto: Patrik Kotula) 

Nosná konštrukcia je podopieraná krajnými gravitačnými oporami a medziľahlými piliermi. Pôvodné piliere sú založené na baranených pilótach, nové piliere na studniach. Piliere a stojky rámového systému sú štíhle, železobetónové. Pred piliermi je predsadená železobetónová stien­ka ako ochrana pilierov proti nárazom ľadov a predmetov nesených veľkou vodou. Na nosnej konštrukcii sú použité štandardné prvky ako vozovka, zábradlie, rímsy, kryt chodníkov a zastrešených častí, odvodňovací systém a kryt dilatačných škár. Osobitnú časť mosta tvorí prístrešok a miestnosti na kolonádovej časti mosta.

Pohľad na most od Kúpeľného ostrova (foto: archív Katedry stavebných konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity) 

Súčasný stav mostného objektu

Aktuálny stav Kolonádového mosta je ovplyvnený predovšetkým jeho vekom (88 rokov), konštrukčným a koncepčným riešením v dobe výstavby, navrhnutými a použitými materiálmi, detailmi a v neposlednom rade vojnovými udalosťami najmä v roku 1945 či necitlivými zásahmi do mosta pri inštalácii cudzích zariadení. V rokoch 2001 a 2007 boli realizované diagnostika a prepočet nosnej konštrukcie a spodnej stavby Katedrou stavebných konštrukcií a mostov Žilinskej univerzity, ktoré boli pred rekonštrukciou v roku 2019 doplnené o vlastnú prehliadku mosta. Závery z týchto dokumentov boli východiskovým podkladom pre vypracovanie projektu opravy Kolonádového mosta.

Hlavné poruchy na nosnej konštrukcii mosta sú spôsobené najmä nefunkčnou izolačnou vrstvou, nedokonalým odvodňovacím systémom a netesnosťou mostných záverov. Okrem toho sa na pôvodných častiach mosta vyskytujú priečne trhliny v doske mostovky a zvislé trhliny v trámoch a priečnych medziľahlých stužidlách, ktorých pôvod treba zrejme hľadať v odozve rámovej konštrukcie na tepelné účinky prostredia. Na celom mostnom objekte je výrazný rozdiel v stave (v rozsahu porúch) medzi zastrešenou a nezastrešenou časťou v neprospech nezastrešenej časti. Z najzávažnejších porúch uvádzame nasledovné (podrobne sú opísané v správach z realizovaných diagnostík [1], [2]):

  • vyplavená základová zemina spod pilierov a obnažené baranené pilóty v krajných podperách v smere od mesta: táto porucha sa považuje za najzávažnejšiu v rámci spodnej stavby mosta a v prípade pokračovania odplavovania by mohla v krajnom prípade spôsobiť až haváriu mostného objektu,
  • vodorovné a zvislé trhliny na niektorých medziľahlých pilieroch:
    • vodorovné trhliny sú dôsledkom postupnej betonáže driekov pilie­rov, vyskytujú sa v pracovných škárach a nemajú významnejší vplyv na únosnosť piliera,
    • zvislé trhliny signalizujú nerovnomerné sadanie spodnej stavby a s ohľadom na ich rozsah nepredstavujú bezprostredné riziko poruchy spodnej stavby,
  • poruchy na spodnej stavbe a nosnej konštrukcii spôsobené poveternostnými vplyvmi, presakujúcou vodou z vozovky a pochôdznej plochy spôsobujú lokálne poškodenie betónu a aj výstuže,
  • poškodené a znefunkčnené príslušenstvo na moste: vozovka vrátane izolácie, odvodňovače, mostné závery, rímsy,
  • povrchové poškodenie nadstavbovej časti: murované a betónové zvislé a vodorovné konštrukcie, sklené výplne, farebné nátery povrchov,
  • strešný kryt nad celou nadstavbovou časťou (v súčasnej dobe už po oprave).

Rekonštrukcia mosta

Rekonštrukcia mosta bola riešená v dvoch zásadných celkoch (D1 – Mostný objekt, D2 –Nadstavba), čo sa premietlo aj do štruktúry projektu a projektových tímov. D1 – Mostný objekt riešila Katedra stavebných konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity pod vedením doc. Ing. Štefana Zemka, CSc. Časť D2 – Nadstavba riešil Architektonický ateliér BP, architektonickú koncepciu navrhol Ing. arch. Bohuslav Pernecký, do konštrukčného riešenia ju premietli Ing. Jozef Ušák, Ing. arch. Peter Seidl a tím zložený z jednotlivých odborných profesií.

D1 – Mostný objekt

Navrhnuté konštrukčné riešenie je rozdelené separátne na sanáciu spodnej stavby a nosnej konštrukcie s minimálnym zásahom do prevádzky na a pod mostným objektom a so zreteľom na životné prostredie.

Na prvých dvoch pilieroch v smere od mesta, kde je najviac odplavená základová pôda, je navrhnuté zosil­nenie základu podbetónovaním. Okolo základov pilierov sa vybuduje ochranná ohrádzka zo štetovníc Larsen v dvoch radoch s tesniacou výplňou z bentonitu. Z takto vzniknutej stavebnej jamy sa vyčerpá voda, osadí sa výstuž a vybetónuje sa zosilňu­júci základ z betónu triedy C25/30. U ostatných pilierov je navrhnuté zosil­nenie základov záhozom z lomového kameňa o hmotnosti 40 až 80 kg/​​ks. V rámci aktuálne prebiehajúcej rekonštrukcie Kolonádového mosta sa zosilnenie pilierov nerealizuje. Výhľadovo sa s tým predpokladá v ďalšej fáze rekonštrukcie mosta. Existujúce vodorovné a zvislé trhliny sa zainjektujú vhodným epoxidovým lepidlom. Povrch pilierov sa po očistení vysokotlakovým vodným lúčom od zvetraných častí reprofiluje hrubou a jemnou reprofilačnou vrstvou. V prípade obnaženej výstuže sa aplikuje antikorózny náter. Spôsob sanácie povrchu betónu nosnej konštrukcie je rovnaký ako pri spodnej stavbe.

Výstuž monolitickej časti rímsy pred betonážou (foto: Daniel Bielický) 

Z vizuálneho hľadiska je najväčšia zmena v konštrukcii ríms. Z dobových fotografií je zrejmé, že rímsové prefabrikáty boli na most urobené dodatočne po rekonštrukcii v rokoch 1955 a 1956. V rámci požiadavky na zachovanie pôvodného vzhľadu mosta bolo rozhodnuté, že rímsové prefabrikáty budú znesené a bude vytvorená monolitická rímsa, ktorej priečny rez bude prispôsobený tak, aby vzhľadovo odpovedal stavu po realizácii mosta v medzivojnovom období.

Schéma nového tvaru rímsy (foto: Patrik Kotula) 

D2 – Nadstavba

Predmetom riešenia časti D2 – Nadstavba bola obnova priestorov pavilónov nachádzajúcich sa vo dvoch symetricky umiestnených objektoch na ľavo a pravostrannej príbrežnej časti v súlade s Programom postupnej

regenerácie promenádneho mosta v Piešťanoch (Ing. arch. Ľubomír Mrňa, CSc., september 1994). Novou požadovanou funkciou v pravobrež­nom pavilóne je informačné centrum, ľavobrežný pavilón má slúžiť ako galéria. Okrem riešenia pavilónov samotných, ich adaptácie na nové funkčné využitie a s tým súvisiacich stavebných úprav a interiérového vybavenia bola riešená aj rekonštrukcia strednej promenádnej časti mosta.

Architektonické riešenie vychá­d­zalo z pôvodného autorského konceptu prof. Emila Belluša a bolo prispôbené súčasným požiadavkám tak, aby pritom boli aj plnohodnotne naplnené nároky na nové funkčné využitie. Zámer investora na vytvorenie kultúrneho zariadenia, ktoré má poskytnúť atraktívny bod pre spoločenské a kultúrne vyžitie si vyžiadal niektoré úpravy, s ktorými pôvodný návrh nepočítal.

Architektonický koncept stanovil spôsob zásahov do jednotlivých prvkov, ich rozsah, materiálovú štruk­túru, celkovú farebnosť aj výtvarný charakter. Zásadným východiskom pri riešení bolo zachovanie pôvodných konštrukcií, ich oprava a revitalizácia (z čoho vyplýva aj celkový vzhľad a dispozičné usporiadanie jednotlivých priestorov mosta), avšak aj prispôsobenie súčasným nárokom napr. na vytvorenie bezbariérového prístupu, vytvorenie kvalitných hygienických alebo technických podmienok pre rozvíjanie požadovaných funkcií (tepelná pohoda).

Pravobrežný pavilón, ktorý sa skladá z dvoch dispozične prepojených častí, bude po očistení od všetkých dodatočných nevhodných nánosov (medzistrop, priečky, zablendované okná, dikoplastové nátery) slúžiť ako informačné centrum. Navrhovanými úpravami mu bude prinavrátená konštrukčná čistota a krištáľová priehľadnosť pôvodného architektonického konceptu (Sklený most). Taký istý princíp bol zvolený aj pri riešení ľavobrežného pavilónu, v ktorom bude umiestnená galéria. Promenádna exteriérová časť bude rekonštruovaná do pôvodného vzhľadu sanáciou okien, omietok a pochôdznych častí.

Podkladmi pre návrh bolo poznanie stavu mosta, zameranie riešených častí, ako aj dostupné historické materiály (fragmenty pôvodnej výkresovej dokumentácie, historické fotografie a ďalšie dokumenty). Farebná a materiálová koncepcia nadväzuje na pôvodné riešenie, ktoré bolo priebežne overované sondami. Významným momentom pri riešení boli podrobné konzultácie návrhu s Krajským pamiatkovým úradom Trnava.

Projektové riešenie promenádovej časti

Nevhodný stavebno-technický stav priestorov promenádovej časti, v akom sa nachádzala pred rekonštrukciou, mal niekoľko príčin:

  • dobové konštrukčné riešenia opláštení nezodpovedali súčasným požiadavkám na pobytovú pohodu – stenové, stropné, zväčša aj obvodové konštrukcie boli zrealizované zo železobetónu, bez ďalších doplňujúcich tepelnoizolačných vrstiev,
  • oceľové výplne s jednoduchým zasklením vykazovali veľmi vysoký prestup tepla a vzduchu cez netesnosti,
  • problematické detaily ako styk s okolitým terénom (najmä ochrana pred atmosférickou vlhkosťou, nechránená vodorovná plocha rizalitu sokla),
  • bariérovosť stupňovitých podláh,
  • predovšetkým nevhodné sekundárne stavebné úpravy počas užívania, ako aj nekvalitná a nedostatočná údržba.

V rámci búracích a demontážnych prác bolo navrhnuté najmä:

  • vybúranie nenosných a sekundárnych ľahkých montovaných priečok v oboch priestoroch pavilónov,
  • odstránenie sadrokartónových obkladov, ktoré zakrývali pôvodné okná,
  • odstránenie sekundárne realizovaných podlahových vrstiev až po pôvodnú nášľapnú vrstvu,
  • odstránenie nesúdržných častí betónových konštrukcií stien a stropov,
  • odstránenie nevhodných dodatočne realizovaných omietok a náterov.

Pôvodný betónový jednovrstvový obvodový plášť hrúbky cca 280 mm má veľmi nízky tepelný odpor, resp. veľmi vysoký prestup tepla, čo má nepriaznivé dôsledky (nízke povrchové teploty a s tým spojená teplotná asymetria a diskomfort prostredia, vysoká povrchová relatívna vlhkosť, kondenzácia a tým vlhnutie a rast plesní, vysoké tepelné straty a vysoké náklady na kúrenie). Z dôvodu pamiatkovej ochrany však nie je možné realizovať optimálne zateplenie vonkajším kontaktným zatepľovacím systémom, preto bolo navrhnuté na všetky neobložené plochy (vnútorné a doporučene i vonkajšie) aplikovať technológiu termokeramickej membrány.

Po odstránení nových, dodatočne realizovaných vrstiev podláh (parketové laminátové dielce, keramická alebo kamenná dlažba, PVC, koberec) bolo navrhnuté v zmysle interiérového bezbariérového riešenia prekrytie pôvodnej podlahy novou sklad­bou, ktorou sú zároveň prekryté aj podlahové schody. Vzniknuté prevýšenie z pôvodnej úrovne na jednom konci k úrovni na druhom konci priestoru bude prekonávané krátkym vyrovnávacím schodiskom s tromi stupňami. Novú jednotnú nášľapnú vrstvu tvorí monolitická bezšpárová podlaha na báze cementu.

Na obidvoch pavilónoch sú navrhnuté nové výplne (okná, celozasklené steny) oceľového systému s prerušeným tepelným mostom pomocou tepelného zrkadla (fóliovej medzivrstvy v dvojskle). Okná a steny majú zachované pôvodné rozmery, členenie a otváranie je riešené podľa pôvodných výplní. Okná v strednej promenádnej časti mosta zostávajú v pôvodnom jednoduchom zasklení, rámy budú zrekonštruované, opravené a v nutnom prípade nahradené novými.

V niektorých priestoroch sa čiastočne zachovali nehnuteľné zložky pôvodného interiéru. Ide napr. o výdajný pult s mramorovou stolovou doskou a s čiernym skleným obkladom zvislých plôch, niková úprava pre vitrínu na poháre a iné nádoby, obložený podokenný žľab na kvety, obklady stien. Všetky tieto prvky sú v návrhu zachované alebo zrekonštruované do pôvodnej podoby. Nové pevné interiérové prvky sú v riešení obmedzené na minimum, ktoré je nutné z prevádzkových dôvodov na požadovanú funkciu. Ide o to, aby priestor bol flexibilný aj pre prípadnú zmenu bez výraznejších zásahov. Zvyšné interiérové prvky tvorí mobiliár, ktorý je možné ľahko preusporiadať alebo vymeniť.

Vizualizácia pavilónov (foto: archív Mesta Piešťany (www.piestany.sk))

Záver

S ohľadom na charakter mosta odporúčame vykonať uvedené opravy a opatrenia čo najrýchlejšie, aby sa zabránilo možnej havárii Kolonádového mosta cez Váh v Piešťanoch. Práce by sa mali vykonať tak, že vizuálna stránka tohto stavebného objektu bude spĺňať požiadavky naň kladené a zároveň zachová jeho pamiatkovú hodnotu. Preukážeme tak úctu k dielam našich predkov a zachováme ich aj pre ďalšie generácie.

Táto práca bola podporená Vedeckou grantovou agentúrou – projekt VEGA 1÷0045÷19.

 

Literatúra

[1]          Správa o stave Kolonádového mosta cez Váh v Piešťanoch. ŽuŽ – SvF, Katedra stavebných konštrukcií a mostov, Žilina, 2001.

[2]          Správa o diagnostike a prepočte spodnej stavby Kolonádového mosta cez Váh v Piešťanoch. ŽuŽ – SvF, Katedra stavebných konštrukcií a mostov, Žilina, 2007.

[3]          Kolonádový most cez Váh v Piešťanoch. Projekt opravy mosta. ŽuŽ – SvF, Katedra stavebných konštrukcií a mostov, Žilina, 2009.

[4]          BELLUŠ, E. Kolonádový most v Piešťanoch. ASB / Architektúra, stavebníctvo a biznis. November 2006.

[5]          Kolonádový most cez Váh v Piešťanoch – promenáda kultúr. Architektonický ateliér BP, 2014.

Autoři

Reconstruction of the colonnade bridge in Piešťany

The Colonnade Bridge over the river Váh connects the town of Piešťany with the spa island Kúpeľný ostrov”. With a length almost 157, it ranks as one of the longest covered bridge in Slovakia. The bridge is registered in the Central List of Cultural Monuments of the Slovak Republic and in the world list of top works of functionalist architecture. The current bridge system provides a lane for pedestrians and cycle traffic, as well as souvenir shops. Since the bridge was built, only one major reconstruction after World War II has been carried out. Currently, the reconstruction process has been in progress. The paper describes results of a diagnostics survey and planned construction works on the bridge.

3/2020 Sanace a rekonstrukce | 15. 6. 2020 | Sanace a rekonstrukce

Rekonštrukcia objektu na Štefánikovej ulici č.1 v Bratislave

V príspevku je popísaný postup pri veľmi náročných a rozsiahlych sanačných prácach na jednotlivých nosných konštrukciách objektu na Štefánikovej ulici č. 1 v Bratislave. Ide o hlavne betónové, ale aj oceľové, murované a drevené konštrukcie.
3/2020 Sanace a rekonstrukce | 15. 6. 2020 | Sanace a rekonstrukce

Stavební úpravy a obnova vnějšího pláště vodojemu v Poděbradech

Článek popisuje opravu vodojemu v Poděbradech, který je od roku 2010 uveden na seznamu kulturních památek České republiky. Oprava spočívala zejména v odstranění příčin poruch vnějšího pláště a jeho obnově.
3/2020 Sanace a rekonstrukce | 15. 6. 2020 | Sanace a rekonstrukce

Konverzia národnej kultúrnej pamiatky Spilka v Bratislave

V roku 2019 bola ukončená stavebná časť obnovy a konverzie objektu Spilky zaniknutého ­bratislavského pivovaru Stein. Spilka bola so svojou kupolou po dlhé desaťročia dominantou pivovaru a významnou súčasťou siluety mesta. V prvej časti sa článok vracia do histórie, ­rozoberá...
3/2020 Sanace a rekonstrukce | 15. 6. 2020 | Sanace a rekonstrukce

Sanácia havarijného stavu polyfunkčného objektu centroom v Piešťanoch

Prvé problémy objektu Centroom v Piešťanoch sa objavili skorým vznikom trhlín na nenosných murovaných konštrukciách ešte počas zhotovovania v roku 2010. Po pasportizácii trhlín a jej vyhodnotení odborný posudok [5] jednoznačne poukazoval na významné nerovnomerné sadanie v stre...
3/2020 Sanace a rekonstrukce | 15. 6. 2020 | Sanace a rekonstrukce

Diagnostika a príprava rekonštrukcie bývalého železničného tunela pri Ožďanoch

Článok sa zaoberá diagnostikou bývalého železničného tunela pri obci Ožďany a jeho rekonštrukciou. Tento 160 m dlhý tunel je prvým opusteným železničným tunelom na Slovensku, ktorý bude po rekonštrukcii slúžiť v rámci novej cyklotrasy.