Konverzia národnej kultúrnej pamiatky Spilka v Bratislave

Bratislavská Spilka (kvasiareň) je jedinou zachovanou časťou dnes už historického pivovaru Stein. Bez preháňania sa dá povedať, že je jednou z ikonických bratislavských architektúr s charakteristickou kupolou, ­ktorá patrí medzi dominanty mesta. Dnes je súčasťou nového polyfunk­čného bloku v centrálnej časti Bratislavy. Rekonštrukcia a funkčná ­konverzia Spilky bola stavebne ukončená v minulom roku, v súčasnosti sa finalizujú úpravy interiérových priestorov podľa požiadaviek budúcich klientov.

Steinov pivovar vznikol v rokoch 1871 až 1876. Nechali ho postaviť bratia Steinovci podľa projektov Ignáca Feiglera st. a Karola Feiglera na voľnej ploche za mestom medzi dnešnou Blumentálskou, Legionárskou a Bernolákovou ulicou. Pivovar bol postupne rozširovaný a prebudovávaný. V roku 1945 bol silne poškodený pri bombardovaní.

O výstavbe novej kvasiarne sa uvažovalo už začiatkom 40. rokov minulého storočia, o čom svedčia projekty pre stavebné povolenie z roku 1944 a z roku 1947 (Pittel a Brausewetter) a realizačný projekt vypracovaný v roku 1950 bratislavským Stavoprojektom.

Pred zastavením výroby v roku 2007 pozostával pivovar z admnistratívnej budovy na rohu Bernolákovej a Blu­mentálskej ulice, kotolne, strojovne, kompresorovne a strojovne chladenia, síl sladu, šrotovníkov a starej varne na Blumentálskej ulici, novej varne a laboratórií na rohu Blumentálskej a Legionárskej ulice, predkvasiarne (semispilka) a kvasiarne (spilka) na ­Legionárskej ulici a z komplexu ­výrobných hál, vodojemu a skladov, ktoré uzatvárali areál zo severozápadnej strany. V podzemí boli zachované pivnice z obdobia výstavby pôvodného pivovaru.

V roku 2014 bol pivovar zbúraný, ponechaný bol len objekt Spilky, ktorý bol navyše vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a po rekonštrukcii sa mal stať súčasťou nového polyfunk­čného komplexu s názvom New Stein. S výstavbou komplexu podľa návrhu architekta Ivana Kubíka sa začalo v roku 2015.

Objekt Spilky má jedno podzemné a päť nadzemných podlaží. Pôdorysne je možné objekt rozdeliť na dve časti. Hlavný trakt tvorí halový priestor obdĺžnikového tvaru s výstupkom v severozápadnej časti, bočný trakt so schodiskom je vo východnej časti ­budovy. Pôdorys hlavného traktu na 5. NP je štvorcový, prestropený výraznou kupolou. Svojim ustúpením vytvára 5. NP terasu nad časťou hlavnej hmoty objektu. Jednotlivé podlažia bočného traktu sú výškovo členené na dve úrovne.

Po konštrukčnej stránke je objekt tvorený železobetónovým skeletom s výplňovým tehlovým murivom. V sute­réne je výplňou skeletu prostý betón. Objekt je založený na masívnej železobetónovej základovej doske hrúbky cca 1,4 m. Zvislé nosné konštrukcie sú tvorené železobetónovými piliermi obdĺžnikového pôdorysu v obvodových múroch a v múre medzi hlavným a bočným traktom kruhovými železobetónovými stĺpmi s kónickou hlavicou a roznášacou doskou. Dimenzie stĺpov sa v jednotlivých podlažiach smerom nahor postupne zmenšujú. Vodorovné nosné konštrukcie tvoria obojsmerne vystužené železobetónové monolitické dosky. 5. NP je prestropené veľkorozponovou tenkostennou monolitickou železobetónovou kupolou štvorcového pôdorysu s von obrátenými diagonálnymi železobetónovými trámami.

Architektúra objektu je výsledkom snahy o naplnenie funkčných požiadaviek technológie a prispôsobenie sa okolitému obytnému prostrediu s výraznou dominantou evanjelického kostola. Výraz objektu je charakterizovaný jednoduchou hmotou, pravidelným rastrom štvorcových okenných otvorov a vertikálnymi prvkami na fasáde, ktoré kontrastujú s výraznými horizontálami ríms. Jedinečnosť dodáva objektu kupola s vetrákom vo forme klasickej lucerny, ktorá je súčasne výrazným konštrukčným, aj kompozičným prvkom stavby. Nie je to však samoúčelná architektonická exhibícia, ale z technológie vyplývajúca funkčná nutnosť, ktorá bola povýšená na hodnotný architektonický prvok. Kupola bola pokrytá medenou krytinou s výrazným rastrom stojatých drážok, ktorá však bola postupne odstránená. Fasády ­objektu sú omietané.

Interiérové priestory boli prispôsobené technológii umiestnenej v objekte. Haly v suteréne a na prízemí boli bez členenia. V priestoroch suterénu a prízemia boli pôvodne v dvoch úrovniach na oceľových konštrukciách uložené cisterny na dozrievanie piva. V priestoroch na 2. a 3. NP boli vytvorené železobetónové kade (spilky), v ktorých kvasilo pivo. Na 4. NP boli v časti haly umiestnené kalolisy, v časti technológia sprchového chladenia. V severozápadnej časti pôdorysu bola vytvorená medziúroveň s kaďami. Priestor pod kopulou na 5. NP bol železobetónovým roštom rozdelený na dve úrovne. Slúžil na chladenie s využitím prirodzeného prúdenia ohriateho vzduchu do vetráku vo vrchole kupoly. Všetky technologické priestory boli dláždené keramickou dlažbou. S výnimkou priestoru pod kupolou boli povrchy stien aj stropov obložené bielym keramickým obkladom. Stĺpy s hlavicami boli obložené bielym opálovým sklom rezaným tak, aby sa obklad prispôsobil tvaru stĺpov a hlavíc.

Priestor schodiska bol členený na medzipodlažia s relatívne malou svetlou výškou. Schodisko je trojramenné, v jeho zrkadle je typická oceľová konštrukcia výťahovej šachty s výplňou z drôteného skla. Z priestoru schodiska boli do niektorých prechodov do technologických priestorov, ako aj do susedného objektu predkvasiarne osadené drevené chladiarenské dvere.

Zaujímavým konštrukčným prvkom boli tepelnoizolačné panely z lisovaného korku, lepeného asfaltom, ktorými boli z vnútornej strany obložené obvodové steny. Na takto zateplené steny bol zrealizovaný keramický obklad.

S projektovými prácami na obnove Spilky sme začali v roku 2016. V našej práci sme nadväzovali na kolegu Ivana Kubíka, ktorý dovtedy riešil obnovu v rámci projektovania celého polyfunkčného komplexu Stein.

Zadaním investora bolo konvertovať budovu na administratívny objekt s vybavenosťou pri rešpektovaní všetkých požiadaviek pamiatkárov.

Napriek špecifikám industriálnej architektúry sme sa snažili riadiť zásadami, ktoré sa nám osvedčili pri iných pamiatkach. V maximálnej možnej miere zachovať historickú substanciu, priestor a pôvodný charakter architektúry, prezentovať historický detail a toto všetko doplniť kvalitnými súdobými architektonickými a dizajnovými prvkami.

Pri stvárnení vonkajšieho výrazu budovy sme vychádzali zo snahy o návrat k pôvodným povrchom a farebnosti. Zachované je aj charakteristické členenie fasády so štvorcovými oknami, nové presklené otvory na prízemí symbolizujú transformáciu územia z uzavretého priemyselného areálu na otvorený polyfunkčný blok s dôrazom na prepojenie s mestskými priestormi.

Vnútorné priestory sú adaptované na nové funkcie – pivnú reštauráciu na prízemí s výrobným zázemím v suteréne a administratívu v horných podlažiach. Kancelárske priestory využívajú monumentalitu otvorených priestorov, sú navrhnuté ako open office s vloženými medziúrovňami. Do konceptu sú začlenené aj zachované fragmenty pôvodných technologických prvkov – kvasných kadí a nosných roštov chladiacich štokov. Priestor pod kupolou s vonkajšou terasou alternatívne poskytuje potenciál využitia pre organizovanie eventov.

Veľkou výzvou bolo adaptovať výsostne technologickú stavbu na nové funkcie s ich priestorovými a technickými požiadavkami. Tu sme hľadali také riešenia infraštruktúry budovy, ktoré pri plnej funkčnosti nechávajú vyznieť unikátne priestory, architektonické a technické prvky pôvodnej architektúry a súčasne umožnia budúcim užívateľom naplniť ich individuálne predstavy o inovatívnom pracovnom priestore. 

Všetky technologické zariadenia a hlavné rozvody sme sústredili do podzemnej časti budovy a do centrálnej vertikálnej šachty v bočnom trakte. Technická infraštruktúra jednotlivých podlaží, vrátane distribúcie vzduchu, je umiestnená v zdvojenej podlahe, aby vyznela architektúra stĺpov s hríbovými hlavicami a kupola na najvyššom podlaží.

Vzhľadom na pôvodnú funkciu budovy, charakteristickú vysokým zaťažením nosných konštrukcií, je železobetónový skelet mimoriadne masívny. Svedčia o tom priemery stĺpov od 1 000 do 600 mm, rozmery hlavíc 3 300 × 3 300 mm a hrúbky stropov 400 mm. V kontraste k tomu je tenkostenná železobetónová kupola na štvorcovom pôdoryse s hranou 18,7 m, ktorej hrúbka sa pohybuje od 70 mm vo vrchole po cca 250 mm v päte, vystužená diagonálnymi ­do­hora obrátenými nosníkmi 600 × 1 200 mm.

Masívna konštrukcia objektu je vzhľadom na novú funkciu značne predimenzovaná. Úžitkové normové zaťaženie pri pôvodnom návrhu bolo 20 kN/​​m² (slad v nádržiach s výškou hladiny 2 m), oproti tomu zaťaženie pri využití budovy na kancelárske priestory je uvažované iba 3 kN/​​m². To umožnilo bezproblémovú realizáciu potrebných stavebných úprav pre inštaláciu nových výťahových a inštalačných šácht a nového schodiska.

Konštrukcia kopuly však prestavovala väčší problém. Vzhľadom na postupné odstránenie pôvodnej krytiny z medeného plechu po roku 2007 bola železobetónová škrupina niekoľko rokov vystavená pôsobeniu poveternostných vplyvov, čo malo negatívny vplyv na jej technický stav. Po postavení priestorového lešenia musel ­statik skonštatovať výrazné lokálne poškodenia s obnaženou a skorodovanou výstužou. Stav konštrukcie ­spolu so zvýšeným zaťažením od plánovaného zateplenia si po oprave poškodených miest vyžiadal realizáciu celoplošného torkretu na vnútornej strane kupoly. 

V rámci spracovania návrhu sanácie bol v objekte vykonaný stavebnotechnický prieskum so zameraním na stav železobetónovej nosnej konštrukcie. Odobrané a vyhodnotené boli vzorky betónov jednotlivých nosných prvkov, ako aj vzorky prútovej výstuže. Vystuženie stĺpov, trámov a dosiek bolo preverené odstránením krycej vrstvy v najviac namáhaných prierezoch. Výsledkom laboratórnych deštruktívnych skúšok bol betón triedy C16/20 až C30/37 a oceľ s medzou prieťažnosti 237,5 MPa až 296 MPa.

Agresívne prostredie technológie pivovaru, stavebno-fyzikálne problémy pri oknách spolu s nedostatočnou krycou vrstvou výstuže (minimálne z pohľadu dnešných predpisov) spôsobilo v konštrukcii degradáciu materiálu, ktorú môžeme rozdeliť na nasledujúce základné skupiny:

Nakoľko trvanlivosť opravy závisí v neposlednej miere od dlhodobej prídržnosti opravných a ochranných hmôt (reprofilačná malta alebo betón resp. náter) k podkladu, znamená to, že betónový podklad musí mať dostatočne pevnú povrchovú vrstvu a na jeho povrchu nesmú byť látky, ktoré zhoršujú prídržnosť (nečistota, staré nátery a pod.). Na čistenie veľkých betónových plôch kupoly bolo použité čistenie usmerneným vodným lúčom pod tlakom 50 až 80 MPa. Na očistenie výstuže od zbytkov korózie boli odporúčané mechanické postupy – oceľová kefa alebo kotúč, príp. otryskávanie pieskom.

Pri povrchovej korózii bol navrhnutý spôsoby sanácie vo forme vytvorenia alkalického prostredia dostatočne hrubou vrstvou reprofilačného materiálu na báze cementu. Vzhľadom na to, že v budúcnosti by sa mal ­objekt využívať na kancelárske účely, v ponímaní dnešných noriem ide o triedu prostredia XC1, a preto sa ­navrhla minimálna hrúbka krycej ­vrstvy 20 mm.

Pri hĺbkovej korózii bol navrhnutý spôsoby sanácie vo forme vytvorenia alkalického prostredia dostatočne hrubou vrstvou reprofilačného materiálu na báze cementu a zároveň bola chýbajúca (koróziou degradovaná) ­výstuž nahradená novou výstužou.

Napriek relatívne veľkej agresivite prostredia, ktorému bola nosná ­železobetónová konštrukcia Spilky vystavená počas prevádzky, nedošlo k jej poruchám. To svedčí o kvalite objektu, ktorú potvrdil aj podrobný diagnostický prieskum. Na zabezpečenie ďalšej prevádzkyschopnosti nosných železobetónových konštrukcií tak bolo potrebné vykonať len minimálne zosilnenie existujúcich konštrukcií.

Spilka predstavuje príklad obnovenej industriálnej budovy, jedného z mála objektov, ktoré prežili obdobie masívnych asanácii priemyselného dedičstva v uplynulých rokoch. Bratislave sa tak opäť prinavrátila ikonická stavba a významný „landmark“.