Rekonštrukcia objektu na Štefánikovej ulici č.1 v Bratislave

Predmetom tohto príspevku je zhrnutie postupu projektovania a realizácie rekonštrukcie stavby tehlového domu na Štefánikovej ulici v Bratislave. Úlohou projektovania časti statiky bolo navrhnúť také riešenie zosil­nenia, aby stavba plnila svoju funkciu a bolo možné doplniť ďalšie dve nadzemné podlažia podľa architektonického návrhu ateliéru Architekti Bobek Jávorka. Tehlová stavba, ktorá bola niekoľkokrát rekonštruovaná v niekoľkých etapách, bola v stave, keď hlavne nosné prvky vodorovných konštrukcii stropov boli nejasné a častokrát nevyhovujúce. Pred samotným projektovaním bolo nutné konštrukciu úplné obnažiť, aby sa ukázali všetky nosné prvky, ktoré sa osobitne posudzovali. Predmetom posúdenia boli základy, nosné tehlové steny, drevené a oceľové nosníky, tehlové klenbové nosníky, ktoré boli v nevyhovujúcom prípade zosilňované alebo vymenené.

Pre potrebu realizačného projektu bolo potrebné zistiť skutočný stav nosných konštrukcií objektu. Nakoľko predmetný objekt bol niekoľkokrát prestavovaný a nosná konštrukcia nebola zrejmá, navyše nebola k dispozícií žiadna projektová dokumentácia, bolo potrebné pristúpiť k statickému prieskumu, ktorý sa skladal z dvoch častí:

V prieskume betónových a murovaných konštrukcií sa pod vedením vedúceho laboratória Stavebnej fakulty STU v Bratislave Ing. Vladimíra Priechodského, PhD., zistila kvalita muriva, tzn. pevnosť plných pálených tehál a kvalita malty. Schmidtovým tvrdomerom bola navyše zistená trieda betónu betónových konštrukcií. Potreba zosilňovania betónových a murovaných konštrukcií sa finálne zistila až po odstránení všetkých omietok z povrchov nosných stien.

V prieskume drevených konštrukcií boli vizuálne skontrolované všetky drevené nosné trámy, hlavne v miestach ich uloženia do muriva. Boli definované miesta nutnej opravy uloženia a nevyhovujúce trámy. Tento prieskum zrealizoval doc. Ing. Jaroslav Sandanus, PhD., zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Uličné krídlo má tradičnú nosnú konštrukciu. Tvarovo ide o obdĺžnik s koncovým trojuholníkovým napojením na susednú zástavbu v jednom trakte. Z konštrukčného hľadiska ide o trojtrakt, v ktorom sú nosné stlpy a obvodové steny murované. Vnútorné steny sú nahradené sústavou pilierov. Priečnymi stenami je uličné krídlo rozdelené na päť častí.

Steny sú vymurované prevažne z plných pálených tehál. Hrúbky murív sa menia po výške objektu. V 1. PP majú obvodové murivá hrúbku 600 až 750 mm, v 1. a 2. NP 450 až 600 mm a v 3. NP 450 mm. V 1. PP boli dva piliere v rámci poslednej rekonštrukcie vynechané a podchytené dvoma dvojicami zváraných I‑nosníkov. Vnútorné piliere majú v nižších podlažiach šírku 750 až 900 mm podľa potrebnej šírky otvorov v jednotlivých častiach. V 3. NP sa šírky pilierov zmenšujú na 450 mm.

V 1. PP sú na prestropenie použité murované klenby. V menších miestnostiach sú ako hlavné prvky oceľové I‑nosníky, do ktorých sú uložené murované klenbičky. Vo vyšších podlažiach sú drevené trámové stropy. Prierezy trámov sú okolo 195 × 235 mm. Vzájomná vzdialenosť trámov je 900 až 1 000 mm. Drevené trámy sú v uložení často ukladané do oceľových I‑nosníkov. V niektorých poliach sú drevené trámy dopl­nené oceľovými I‑nosníkmi. Vo väčších poliach sú využívané ako hlavné nosníky oceľové I‑profily.

Neskoršie dostavané dvorné krídlo má obdĺžnikový pôdorys s šírkou 5,55 m a dĺžkou 17,2 m.

Objekt je založený na základových pásoch z plných pálených tehál v šírke ako murivo nadzemných stien. Tým, že sa nemenila podlažnosť a zaťaženie stropov v jednotlivých podlažiach, neboli nutné žiadne podstatné zásahy do nosných konštrukcií stien a stropov.

Nosné a obvodové murivo je z plných pálených tehál. Hrúbka muriva je u prednej fasádnej steny v nižších podlažiach 600 mm a v najvyššom podlaží 450 mm. Zadná fasádna stena a čelná obvodová stena majú hrúbku 450 mm.

Stropné konštrukcie tvoria drevené trámové stropy. V strede rozpätia sú drevené trámy uložené na oceľových I‑nosníkoch a ich vzájomná vzdialenosť je 900 až 1 000 mm.

Na drevených nosníkoch je drevený záklop z dosiek hrúbky 25 mm. Na záklope je vybetónovaná tenká železobetónová doska.

Pôvodné základy na uličnom krídle sú zrealizované ako murované základové pásy a pätky. Najmä vplyvom priťaženia od nadstavby bolo nutné základy zosilniť. Boli zosilnené tryskovou injektážou stĺpmi priemeru 1 až 1,2 m. Zosilňované boli základové pätky pod vnútornými stĺpmi v počte 3 až 4 ks podľa miery priťaženia a tiež pod vonkajšou stenou uličného traktu. Do úvahy sa zobral aj fakt, že vonkajšia stena uličného traktu zo dvora je podchytávaná tryskovou injektážou pre zabezpečenie stavebnej jamy novej podzemnej garáže, ktorá bola súčasťou rekonštrukcie.

Pôvodné murované stĺpy na 1., 2. a 3. NP boli zosilnené železobetónovými stĺpmi vo vnútri prierezu. Ide o desať stĺpov v každom podlaží. Prierez železobetónového stĺpa je prevažne 300 × 300 mm a je do murovaného stĺpa vyrezaný a vysekaný. Pri realizácii bolo potrebné zabezpečiť a kontrolovať priebežnosť železobetónového stĺpa. Z hľadiska realizácie išlo o veľmi náročnú činnosť, ktorá však bola zo statického hľadiska nevyhnutná.

Strop nad 1. NP je tvorený prevažne drevenými a oceľovými nosníkmi. Na piliere a steny sú kladené ako primárny vodorovný nosný systém oceľové nosníky prevažne I‑prierezu, do ktorých sú vkladane drevené nosníky. Vzájomná vzdialenosť stropníc je cca 700 až 950 mm. Počas posledných rekonštrukcií boli na viacerých miestach doplnene oceľové nosníky prierezu IE a IPE.

Drevene stropnice sú často kladené len na spodnú prírubu oceľového nosníka podložené dreveným klinom, čo predstavuje cca 30 až 50 mm v uložení, a to je nedostatočné. Na stabilizáciu drevených nosníkov a zlepšenie ich uloženia bol navrhnutý detail pozostávajúci z dvoch oceľových plechov, ktoré sú doplnene skrutkou s hladkým driekom a závitovou tyčou privarenou vo vzdialenosti 150 mm od miesta napojenia plechov kútovým zvarom na stenu oceľového nosníka, na ktorom je uložený drevený trám. Pomocou závitových tyčí, na ktoré sa navlečie plech s oválnymi otvormi, bolo možné drevený trám vytlačiť k záklopu.

Podľa statického prieskumu bolo zistené, že oceľové nosníky, ktoré sa dopĺňali v minulých rekonštrukciách, nevyhovovali v uložení na spodné príruby I‑nosníkov, nakoľko ich konce sú častokrát zrezané v cca 45° uhle a pripojené zvarom prevedeným neodborným spôsobom. Z tohto dôvodu bolo navrhnuté doplnenie plechu, ktorý je privarený čel­ne k stene I‑nosníka a bočne k stene doplneného IE, resp. IPE-nosníka s dĺžkou podľa zamerania tak, aby minimálna dĺžka vodorovného zvaru bola 100 mm.

Statickým výpočtom bola preukázaná potreba zosilnenia pôvodných oce­ľových a drevených nosníkov. Oce­ľové nosníky boli navrhnuté zosilniť privarením oceľového plechu, resp. pásovej ocele k spodnej pásnici zosilňovaného nosníka. V prípade viac zaťažených nosníkov bolo navrhnuté privariť k spodnej pásnici obrátené T pozostávajúce z dvoch oceľových plechov.

Osobitným prípadom zosilnenia stropu nad stenami 1. NP je 2× dvojica oceľových nosníkov IPE 400 v jednom trakte, ktoré sú zaťažené pilierom začínajúcim nad týmto stropom, ktorý bol v úrovni 1. NP prerušený. Pôvodná dvojica oceľových nosníkov IPE 400 sa doplnila priehradovým nosníkom pozostávajúcim zo spodného pásu prierezu HEB 120 a priehrady z rúrok. Z vonkajšej strany sa do IPE 400 doplnili výstuhy a zo strany, kde nebolo možné privariť výstuhy, sa priestor vyplnil betónom. Drevené nosníky, v ktorých sú prekročené napätia, sa zosilnili použitím oceľového plechu, resp. pásovej ocele. Oceľový plech, resp. pásová oceľ bola uchytená na zosilňovaný drevený nosník skrutkami v počte 2× 10 ks.

Rekonštrukcia objektu na Štefánikovej ulici č. 1 v Bratislave bola veľmi náročná. Objekt prešiel v minulosti viacerými rekonštrukciami, pričom výkresová dokumentácia nebola k dispozícii. Z tohto dôvodu si stavba vyžadovala podrobné prieskumy železobetónových, murovaných a drevených konštrukcií. Tieto prieskumy sa vykonávali vo viacerých etapách, pričom skutočnosť sa častokrát zistila až pri odstránení omietok a odhalení nosnej konštrukcie.

Počas realizácie, ktorá sa vykonávala súčasne s realizačným projektom, bola potrebná častá prítomnosť našich statikov na stavbe a prijímanie rozhodnutí, ktoré boli zapisované do stavebného denníka. U väčších zásahov sa revidovala výkresová dokumentácia.

Záverom je pre nás príjemné kon­štatovať, že sme takto vytvorili podmie­n­­­ky pre dobrý výhľad nielen maďarskému veľvyslancovi, ale už aj prezidentke Slovenskej republiky.