Medzi základné časti technológie vysúvania mostov patria:
Základná funkcia výsuvného nosa je redukcia ohybových momentov v prednej časti mosta (na konzole) počas vysúvaní.
Konštrukčne sa výsuvný nos skladá z viacerých častí, tak aby bola možná jeho doprava na stavenisko a relatívne jednoduchá montáž. Jednotlivé časti výsuvného nosa sa na stavenisku spájajú pomocou vysokopevnostných skrutiek, ktorých dotiahnutie je potrebné počas výstavby mosta niekoľkokrát skontrolovať momentovým kľúčom. Výsuvný nos je najčastejšie tvorený dvoma plnostennými nosníkmi tvaru “I“ vzájomne prepojenými priehradovým stužením
Priehradové stuženie musí byť navrhnuté tak, aby bolo schopné okrem zaťaženia vetrom preniesť aj krútiace momenty, ktoré môžu vzniknúť pri nesprávne výškovo osadených klzných ložiskách (aj na extrémny prípad, kedy jeden z hlavných nosníkov nedosadá na klzné ložisko).
Je vhodné ak je výsuvný nos riešený takým spôsobom, aby ho bolo možné použiť na viaceré mosty s rôznym rozpätím polí a to takým spôsobom, že jeho dĺžka sa dá upraviť pripnutím, resp. odmontovaním niektorej časti, čím je možné modifikovať jeho dĺžku. V takomto prípade, keď výsuvný most nie je optimalizovaný pre dané rozpätie a tuhosť mosta, bude návrh mosta vyžadovať viac predpätia v prednej časti, avšak tieto zvýšené náklady sú kompenzované lacnejším, dostupným, výsuvným nosom. V prípade, že sa výsuvný nos vyrába na mieru, je optimalizovaná jeho tuhosť tak, aby požiadavky na predpätie v prednej časti mosta počas výstavby boli minimálne. Výsuvný nos vyrobený na mieru má v mieste styku s nosnou konštrukciou rovnakú výšku prierezu ako nosná konštrukcia mosta. Je vhodné, ak spodná pásnica oceľového výsuvného nosa lícuje s vonkajšou hranou komory mosta, čím sa eliminuje potreba nasadenia špeciálnych klzných ložísk a bočného vedenia pre výsuvný nos.
Výsuvný nos je pripojený k mostu pomocou predpínacích tyčí, pričom predpínacie tyče sú v rámci výsuvného nosa kotvené do odsadených “boxov“, čím sa eliminuje ich namáhanie šmykom.
Kotvenie môže byť odstupňované tak, aby sa zmenšilo lokálne namáhanie prierezov v mieste kotvenia tyčí na oceľovej časti, resp. v betónovej časti mosta v miestach ich kotvenia. Detail kotvenia výsuvného nosa a poloha predpínacích tyčí musia byť vyriešené tak, aby nedošlo ku kolízii s predpínacími káblami.
Po vysunutí mosta sa výsuvný nos demontuje. V prípade, že je za poslednou oporou málo miesta, je možné výsuvný nos rozoberať aj po častiach, postupne ako je na oporu nasúvaný.
Zdroj: PAULÍK, P.: Technológie výstavby betónových mostov. Časť 1: technológia vysúvania. Bratislava: SvF STU, 2020.