Jednou z možností, ako šetriť pri výstavbe niektorých konštrukcií prírodné zdroje, je náhrada prírodného kameniva do betónu určitým podielom recyklovaného materiálu. Článok sa v prvej časti zaoberá recyklovaným kamenivom a jeho možnosťami využitia do betónu, pričom poukazuje na odlišnosti od konštrukčného betónu iba s prírodným kamenivom. V druhej časti je predstavená praktická aplikácia recyklovaného betónu v nosných konštrukciách rodinných domov, ktoré sú pravdepodobne prvé konštrukcie zhotovené z tohto materiálu na Slovensku.
Betón je najpoužívateľnejším stavebným materiálom na svete, ktorý však čelí najťažšej výzve od svojho objavenia. Tá spočíva v jeho udržateľnosti pre ďalšie generácie. S postupom času začína byť čoraz väčší deficit po neobnoviteľných zdrojoch, s čím súvisí prechod z lineárneho na obehové (cirkulárne) hospodárstvo. Jednou z možných a v súčasnej chvíli skúmaných ciest, ktorá sa týka jednotiek percent objemu výroby betónu, je náhrada časti prírodného kameniva (NA – natural aggregate) recyklovaným betónovým kamenivom. Recyklovaný betón (RAC – recycled aggregate concrete alebo RC – recycled concrete) je spoločné pomenovanie pre betóny, ktoré využívajú recyklované kamenivo (RA – recycled aggregate) vyrobené čiastočným alebo úplným drvením odpadového betónu a jeho následným triedením. Využitie recyklovaných kamenív je možné v niektorých inžinierskych konštrukciách, pozemných stavbách, ako aj v prefabrikácii. Niektoré krajiny Európy túto metódu výroby „zeleného betónu“ využívajú už niekoľko rokov.
Možnosti využitia RAC pri výstavbe nových budov v zahraničí demonštrujú napr. bytový dom Upcycle Studios v Kodani, Kunsthaus Zürich, Hanil Visitors Center & Guest House v Južnej Kórei či projekt znovuvybodovania vojnou zničeného mesta Aleppo v Sýrii. V Českej republike bol betón s recyklovaným kamenivom použitý napr. pri výstavbe Obytného súboru Čertův vršek (rezidencia bola prezentovaná v Betóne 2/2023). Na Slovensku žiaľ ešte ani v dnešnej dobe nepoužívame tento materiál pre návrh nosných konštrukcií budov, ojedinele sa použije napr. na podkladové betóny. Pred slovenskými výrobcami betónu a zhotoviteľmi stavieb preto stojí výzva a možnosť ďaleko vyššieho využitia recyklovaného betónového kameniva v praxi. Jeho aplikácia je samozrejme výzvou aj pre oblasť vývoja a výskumu, pričom skúmanie vlastností recyklovaného betónu vo svete prebieha už niekoľko rokov. Dostupné výskumy sa však väčšinou zaoberajú mechanickými vlastnosťami a teda krátkodobými parametrami nosných konštrukcií z recyklovaného betónu.
Stavebný odpad
Dôsledkom demolácie starých objektov vzniká stavebný odpad (C&D waste – construction and demolition waste), ktorý častokrát nemá opätovné využitie. Na Slovensku bola v roku 2018 celková produkcia všetkých stavebných odpadov (vrátane výkopovej zeminy, kovov, plastov atď.) zhruba 4 mil. t, z toho minerálny C&D odpad tvorí takmer 22 % [1]. Po odpočítaní výkopovej zeminy a kameniva predstavuje produkcia betónu vzhľadom na množstvo C&D odpadov zhruba 18,5 %. Betónové konštrukcie sa vyznačujú dlhou životnosťou a trvanlivosťou. Aj napriek tomu je potrebné ich niekedy odstrániť z dôvodu straty funkčnosti, za účelom uvoľnenia miesta stavbám s novým využitím alebo z dôvodu nadmerných porúch, ktoré nie je možné sanovať, príp. je sanácia príliš nákladná. Hodnotenie životného cyklu stavby (LCA – life cycle assessment) počíta s uhlíkovou stopou celej stavby. Výroba cementu sa na celkovej produkcii CO2 na zemi podieľa približne 8 % a využitím recyklovaných materiálov je možné CO2 stopu stavebnej výroby výrazne znížiť.
Kamenivo používané na výrobu betónu tvorí asi 60 až 70 % z celkového objemu vyťaženého kameniva. Zvyšok je použitý v iných odvetviach priemyslu. Je treba si uvedomiť, že prírodné zdroje na výrobu plnív do betónov sú obmedzené a otváranie nových dobývacích lokalít je náročné. Pritom súčasná dynamika výstavby si vyžaduje neustále zvyšujúci dopyt po prírodnom materiály na výrobu betónu. Z tohto dôvodu môže byť použitie recyklovaného kameniva v betóne, aj keď iba v časti konštrukcie alebo určitom množstve, vhodnou náhradou prírodného kameniva. Recyklované kamenivo musí byť v procese výroby podľa potreby drvené, triedené a čistené od prípadných znečisťujúcich látok, ktoré by výrazne znehodnocovali jeho opätovné použitie.
Limity použitia betónu s recyklovaným kamenivom sú napr. pri mostných konštrukciách (vyššia pórovitosť betónu s RA a tým menšia trvanlivosť) alebo pri predpätých konštrukciách (nižšie pevnostné triedy a nižší modul pružnosti oproti NAC). Určité problémy, ktoré sú s využitím alternatívnych stavebných materiálov spojené, je ale treba chápať ako výzvu pre ďalší experimentálny výskum.
Použitie rac v nosných konštrukciách
Pevnosť v tlaku
Možnosť aplikácie RAC v nosných konštrukciách je podmienená zárukou jeho fyzikálnych a mechanických vlastností. Podobne ako pri betóne vyrábanom z prírodného kameniva, aj v betóne vyrábanom z recyklovaného betónového kameniva je jedným z najdôležitejších parametrov jeho pevnosť v tlaku. Mnoho dostupných štúdií preukazuje pri použití podobných receptúr pokles v pevnosti recyklovaného betónu oproti normálnemu betónu [2], [3], [4]. Zaručiť pevnosť v tlaku betónu vyrábaného zo 100 % náhradou hrubým RA (frakcia 4 – 16 mm) nepredstavuje v praxi taký vážny problém. Výsledná pevnosť v tlaku RAC bude závisieť predovšetkým od pevnostnej triedy RA, množstva nahrádzaného prírodného kameniva recyklovaným kamenivom, veľkosti zŕn RA, množstva, druhu použitého cementu a taktiež použitého vodného súčiniteľa w/c.
Z hľadiska zabezpečenia trvanlivosti konštrukcie je pri betónoch s RA významným parametrom jeho pórovitosť. S narastajúcim podielom náhrady RA v betóne sa zvyšuje aj jeho pórovitosť, čo vedie k poklesu jeho odolnosti voči karbonatácii [5].
Na následujícím obr. sú zobrazené intervaly pevnosti betónov pre rôzne typy použitého kameniva – betón s prírodným kamenivom, betón s recyklovaným betónovým kamenivom, resp. betón s recyklovaným tehlovým kamenivom – v závislosti od použitého vodného súčiniteľa. Grafy sú navyše doplnené o výsledky kontrolných skúšok pevnosti betónov z pilotného projektu Talpa House, pri ktorom bol použitý betón s 55 % náhradou hrubého riečneho kameniva betónovým recyklátom (frakcia 4 – 16 mm). Kontrolné skúšky boli robené v čase odstojkovania konštrukcie (28 dní) a v čase nástupu zaťaženia od zemného násypu (206 dní).
Modul pružnosti
Modul pružnosti je definovaný ako pretvorenie betónu vplyvom jednorazového krátkodobého zaťaženia. Určovaný je na hranoloch so základňou 100 mm a výškou 400 mm. Norma prEN 1992 – 1‑1 [15] definuje výpočet modulu pružnosti pre RAC ako:
Ecm = ηERA . fcm1⁄3, (1)
kde ηERA je konverzný súčiniteľ pre modul pružnosti ηERA = kE.(1 — 0,25.αRA), kE opravný koeficient pre modul pružnosti betónu vzhľadom na typ použitého kameniva a αRA množstvo zamieňaného RA ku NA (αRA= množstvo RA / množstvo NA).
Vo všeobecnosti platí, že modul pružnosti podlieha väčšiemu rozptylu ako pevnosť v tlaku, bez ohľadu na to, či bol betón vyrobený z prírodného alebo recyklovaného kameniva. Rozptyl ± 10 000 MPa je pri betóne s prírodným kamenivom bežný. V prípade betónu s recyklovaným kamenivom sa modul pružnosti môže líšiť ešte viac v závislosti od použitého recyklovaného kameniva [16].
Talpa House
Talpa House je označenie nového projektu rodinných domov, pri výstavbe ktorých je použitý betón s recyklovaným kamenivom a ktoré zároveň využívajú hmotu zeme na sezónnu akumuláciu tepla. Tento typ konštrukcie je vystavený vysokým zaťaženiam a vyžaduje si dlhodobo bezpečnú, z vnútra opraviteľnú hydroizoláciu. Tieto stavby v zemi majú úroveň základovej škáry, meranej od hornej hrany zásypu, v hĺbke 3,85 m pre jednopodlažný objekt, resp. 6,65 m pre dvojpodlažnú stavbu. Stropné dosky sú zasypané výkopovou zeminou hrúbky 500 mm, pričom sa uvažuje aj s pojazdom traktora. Využitie pôvodnej zeminy z výkopu je základom šetrenia nákladov na dopravu aj vykurovanie, resp. chladenie a ekologického prístupu k návrhu stavieb. Vo vnútri objektov sú často použité hlinené omietky, drevené podlahy aj veľké okná s výškou až 6 m. Kontrola priehybu stropnej dosky je tu veľmi dôležitá, súvisia s tým aj požiadavky na dosiahnuté moduly pružnosti betónu. Vizualizácia domu je uvedená na následujúcim obr., v súčasnosti sú vo výstavbe domy pri Trnave a v Rohožníku.
Nosný systém objektov je navrhnutý ako dosko-stenová konštrukcia. Objekty sú založené na základovej doske hrúbky 250 mm. Zvislé obvodové nosné konštrukcie v styku so zeminou sú navrhnuté zo železobetónu C25/30 — RC — C55 — XC1(SK) — Cl 0,2 — Dmax 16 mm — S3 hrúbky 200 mm, resp. 300 mm. Stropné konštrukcie na bočných stranách objektov na kóte +3,100 sú navrhnuté ako železobetónová monolitická doska hrúbky 280 mm z betónu C25/30 – RC — C55 — XC1(SK) — Cl 0,2 — Dmax 16 mm — S3. Betóny s recyklovaným kamenivom, ktoré boli použité pri výstavbe, dodávala spoločnosť Alas Slovakia a pochádzali z betonárne Vysoká pri Morave. Priemerná hodnota objemovej hmotnosti betónu, meraná na kockách v čase 28 a 206 dní, bola 2 222 kg/m3 ± 10,2 kg/m3, resp. 2 248 kg/m3 ± 8,9 kg/m3.
Stropné dosky sú okrem vlastnej tiaže zaťažené zásypom hrúbky 500 až 3 000 mm (šikmý násyp) s vodou nasiaknutej ílovitej zeminy. Uvažovaná hodnota vlastnej tiaže zásypovej zeminy vyťaženej pri výkopoch bola 21 kN/m3 a úžitkové zaťaženie 5 kN/m2. Pri betonáži stropu boli odobraté skúšobné telesá (kocky, hranoly a valce), ktoré boli použité na overenie skutočných fyzikálno-mechanických parametrov betónu v čase odformovania stropu a v čase nástupu zaťaženia od zásypu zeminou. Výsledky pevnosti betónu skúšané na kockách v čase 28 a 206 dní (čas zasypávania stropnej dosky zeminou) sú uvedené v grafu v kapitole Pevnosť v tlaku.
Na základe týchto skúšok bola priemerná hodnota pevnosti betónu v čase 28 dní 35,6 MPa ± 0,3 MPa, resp. v čase 206 dní 42,1 MPa ± 0,9 MPa. Okrem pevnosti betónu v tlaku boli overované aj moduly pružnosti betónu, ktorých hodnota v čase 28 dní bola 28,2 GPa ± 0,2 GPa.
V súčasnosti (november 2023) sú železobetónové stropné dosky vybetónované a v strede rozponu dosky D1.03 domu v Rohožníku sú osadené výchylkomery, ktoré slúžia na overenie skutočných deformácii stropnej dosky.
Priebeh pretvorení stropnej dosky je na následujúcim obr. Odčítavanie hodnôt priehybov (5. 5. 2023 o 13:00) bolo v čase odstojkovania konštrukcie. Vývoj pretvorení v počiatočných fázach bol ovplyvnený aj kolísaním teplôt v letnom období, kedy dochádzalo k ohrievaniu horného povrchu stropnej dosky a k zaznamenaniu záporných priehybov. Po zaťažení stropnej dosky vrstvou zásypovej zeminy (30. 10.) boli namerané maximálne prevarenia stropnej dosky o hodnote 0,235 mm.
Závery
Príspevok v krátkosti prezentuje príklad prvej praktickej aplikácie betónu s recyklovaným kamenivom na Slovensku. Dôvera investorov, ktorým nie je myšlienka trvalej udržateľnosti výstavby ľahostajná, je pomerne vysoká. Na základe prieskumu, ktorý sme vykonali medzi záujemci o ekologické stavby vyplýva, že až 90 % z nich žiada betón s recyklovaným kamenivom. Väčšinová populácia má však o recyklovanom betóne obmedzené informácie. Normové predpisy už dnes umožňujú navrhovať nosné konštrukcie s určitým podielom recyklovaného kameniva pri dodržaní stanovených parametrov betónu, resp. pri overení vlastností materiálu skúškami. Dostupnosť RA je spojená nádoba s povedomím o RAC. Komplikácie, s ktorými sa pri navrhovaní stavieb z recyklovaným betónom stretávame, treba chápať ako výzvy, nie ako prekážky. Pri zohľadnení špecifík tohto materiálu už v procese návrhu konštrukcie je možné predísť mnohým komplikáciám. Kontrolné merania stropných dosiek in situ potvrdzujú, že betón s čiastočnou náhradou prírodného kameniva kamenivom recyklovaným môže byť použiteľnou alternatívou k betónu s iba prírodným kamenivom. Kontrolné merania priehybov v strede rozpätia stropnej dosky, pri ktorej bol použitý betón s 55 % náhradou hrubého prírodného kameniva recyklovaným betónovým kamenivom, potvrdzujú jeho úspešné použitie na prvej konštrukcii z RAC na Slovensku.
Táto práca vznikla s podporou výskumného projektu VEGA č. VEGA 1/0358/23 Navrhovanie a zosilňovanie betónových konštrukcií s ohľadom na životné prostredie a Interreg CENTRAL EUROPE 2021 – 2027 CE0100390 – ReBuilt.
Literatúra:
[1] MŽP SR. Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021 – 2025. 08/2021.
[2] Volume of tires produced in the European Union (EU) from 2010 to 2020. Statista [online]. Dostupné z: https://www.statista.com/statistics/411255/eu-tire-production/
[3] Metal Removal in Rubber Tire Recycling – Magnetic Separation. Bunting [online]. Dostupné z: https://buntingmagnetics.com/industry-blog/metal-removal-in-rubber-tire-recycling-magnetic-separation/
[4] Cmshredders [online]. Dostupné z: https://cmshredders.com/wp-content/uploads/2022/04/CM-Zero-Waste-System-Brochure.pdf
[5] SILVA, R. V. et al. Carbonation behaviour of recycled aggregate concrete. Cement & Concrete Composites. 2015, Vol. 62, s. 22 – 32.
[6] WAINWRIGHT, P. J., TREVORROW, A., YU, Y., WAND, Y. Modifying the performance of concrete made with coarse and finde recycled concrete aggregate. In: ILEM symposium on demolition and reuse of concrete and masonry. Odense, Denmark. 1993, pp. 319 – 330.
[7] DILLMANN, R. Einfluss der Altbetonfestigkeit auf die Eigenschaften des unter Verwendung von Betonsplitt hergestellten Betons. Forschungsbericht aus dem Fachbereich Bauwesen 91. Universität Essen, 2002.
[8] WESCHE, K., SCHULZ, R. R. Beton aus aufbereitetem Altbeton – Technologie und Eigenschaften. Beton Band 32. 1982, Heft 2: 64 – 68.
[9] WESCHE, K., SCHULZ, R. R. Beton aus aufbereitetem Altbeton – Technologie
und Eigenschaften. Beton Band 32. 1982, Heft 3: 108 – 112.
[10] BECKEROVÁ, L. Substitution of natural aggregates with recycled concrete in a fine fraction area. Slovak Journal of Civil Engineering. 1998, s. 27 – 29.
[11] FRAAIJ, A. L., PIETERSEN, H. S., VRIES, J. Performance of concrete with recycled aggregates. In: Sustainable Concrete Construction. Proceeding of the International Conference held at the University of Dundee, Scotland, UK. 2002.
[12] GÓMEZ-SOBERÓN, J. M. V. Porosity of recycled concrete with substitution of recycled concrete aggregate. An experimental study. Cement and concrete research. 2002, 32: 13011311.
[13] BJEGOVIC, D., BARICEVIC, A., LAKUSIC, S., DAMJANOVIC, D., DUVNJAK, I. Positive interaction of industrial and recycled steel fibres in fibre reinforced concrete. Journal of Civil Engineering and Management. 2014, Vol. 19, No.1, pp. 50 – 60. ISSN 1392 – 3730. DOI:10.3846/13923730.2013.802710
[14] BARICEVIC, A., BJEGOVIC, D., SKAZLIC, M. Hybrid Fiber – Reinforced Concrete with Unsorted Recycled-Tire Steel Fibers. Journal of Materials in Civil Engineering. 2017, Vol. 29, No. 6. ISSN 0899 – 1561. DOI:10.1061/(ASCE)MT.1943 – 5533.0001906
[15] YILMAZ, K., DEHGHANPOUR, H. Mechanical and impact behavior on recycled steel fiber reinforced cementitious mortars. Research Gate. 2018, Vol. 39, No. 3. ISSN 2542 – 0526.
[16] NAJIM, K. B., SAEB, A., AL-AZZAWI, Z. Structural behaviour and fracture energy of recycled steel fibre self-compacting reinforced concrete beams. Journal of Building Engineering. 2018, Vol. 17, pp. 174 – 182. ISSN 23527102. DOI:10.1016/j.jobe.2018.02.014
[17] SAMARAKOON, S. M., SAMINDI, M. K., RUBEN, P., WIE PEDERSEN, J., EVANGELISTA, L. Mechanical performance of concrete made of steel fibers from tire waste. Case Studies in Construction Materials. 2019, Vol. 11. ISSN 22145095. DOI:10.1016/j.cscm.2019.e00259