Základné spôsoby vysúvania betónových mostov / Základní způsoby vysouvání betonových mostů

Aj keď sa na svete vyvinuli rôzne spôsoby vysúvania mostov, v praxi sa v prevažnej väčšine pri výstavbe betónových mostov využívajú dva spôsoby:

Princíp spočíva v umiestnení hydraulických ťažných lisov v horizontálnej polohe na oporu (rovnaké ťažné lisy sa používajú aj na zdvíhanie ťažkých bremien). Hydraulické ťažné lisy sú oceľovým lanom prepojené s oceľovými nosníkmi, ktoré prechádzajú cez nosnú konštrukciu cez vynechané otvory v hornej a spodnej doske komory mosta. 

Po každom výsune sa oceľové nosníky preložia a zakotvia do novej polohy. Naraz sa prekladá vždy len jeden nosník, keďže ďalšie nosníky musia ostať aktívne, aby zabezpečovali stabilitu konštrukcie (aby nedošlo k jej posunutiu vplyvom vlastnej tiaže v smere pozdĺžneho sklonu).

Princíp spočíva v umiestnení sústavy hydraulických lisov na oporu v usporiadaní podľa následujúceho obr. Opora musí byť na tento účel patrične upravená a nadimenzovaná.

Vertikálny lis, ktorý je prepojený s horizontálnym lisom, najskôr konštrukciu mierne nadvihne (cca 5 mm) z brzdného bloku. Následne horizontálny lis posunie vertikálny lis spolu s mostom, pričom vertikálny lis sa posúva na klznej doske. Horná plocha lisu, ktorá sa opiera o most, je opatrená protišmykovou úpravou tak, aby dokázala danú horizontálnu silu preniesť trením. Po tomto kroku vertikálny lis spustí most späť na brzdný blok a horizontálny lis stiahne vertikálny lis do novej východiskovej pozície. Tento cyklus sa opakuje, kým nie je celý takt vysunutý.

Pri prvom výsune, kedy sa vysúva oceľový výsuvný nos a prvý segment, je potrebné horizontálny lis prepojiť s konštrukciou výsuvného nosa oceľovými lanami, resp. tyčami. Dôvodom je najmä malá prítlačná sila a teda nedostatočné trenie medzi hornou platňou vertikálneho lisu a vysúvanou konštrukciou na prenesenie potrebnej horizontálnej sily (výsuvné zariadenie “prešmykuje“). Podobná situácia nastáva aj pri poslednom výsune, kedy sa za oporu nenachádza už ďalší segment a teda zvislá sila na vertikálnom lise klesá. Z tohto dôvodu sa pri poslednom výsune používajú oceľové nosníky podobne ako v prvej alternatíve.

Tento spôsob vysúvania je vhodný pre kratšie mosty (do dl. 600 m), najmä kvôli maximálnej možnej sile, ktorú je možné preniesť trením na vertikálnom lise. V prípade že max. sila na výsun je s jednou dvojicou výsuvných zariadení na opore nedostatočná, riešiť je to potom možné nasadením ďalšej dvojice na niektorý z pilierov, resp. na dočasnú konštrukciu. Trenie na vertikálnom lise sa odporúča uvažovať len s hodnotou 0,35 (túto hodnotu je možné považovať už za návrhovú, teda už s určitou bezpečnostnou rezervou).

Výhodami výsunu konštrukcie sústavou horizontálneho a vertikálneho lisu oproti vysúvaniu
ťažnými lanami sú:

Nevýhodami sú:

Okrem týchto základných dvoch typov sa pre špeciálne prípady, resp. dielčie úlohy (veľmi krátke mosty, vysunutie prvého segmentu z výrobne, vysúvanie oceľových mostov, mosty s extrémne štíhlymi piliermi) používajú aj ďalšie spôsoby vysúvania a to napr. vysúvanie pomocou dutých lisov (prostredníctvom vysokopevnostných tyčí), vysúvanie navijakom, alebo vysúvanie špeciálnou sústavou synchronizovaných lisov na všetkých pilieroch. Jednou z možností je aj vysúvanie pomocou tlačných lisov umiestnených na konci segmentu. V tomto prípade sa lisy opierajú o ozubenú koľajnicu.